Zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2018 stanovuje jasné pravidlá daňovej uznateľnosti nákladov na dopravu na strane zamestnávateľa a zdanenia nepeňažného príjmu na strane zamestnanca.
Podmienky pre daňovú uznateľnosť výdavkov vynaložených na dopravu pre zamestnávateľa sú nasledovné:
- neexistujúca alternatíva pravidelnej verejnej hromadnej dopravy podľa potrieb a požiadaviek zamestnávateľa a súčasne
- zamestnávateľ využíva vozidlá pod kódom 29.10.3 Klasifikácie produktov (prostriedky hromadnej dopravy min. pre 10 osôb).
Takáto doprava predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem. Pri splnení nasledovných podmienok je u zamestnanca tento nepeňažný príjem oslobodený od dane:
- preukázateľne neexistuje alternatíva pravidelnej verejnej hromadnej dopravy podľa potrieb a požiadaviek zamestnávateľa;
- doprava vlastnými prostriedkami hromadnej dopravy zamestnávateľa alebo prostriedkami iného zmluvného dopravcu je min. pre 10 osôb;
- zamestnanec sa podieľa na úhrade preukázateľne vynaložených nákladov zamestnávateľa vo výške:
- najmenej 60 % alebo
- najmenej 30 %, ak ide o výrobný podnik s viaczmennou prevádzkou, v ktorom dopravu využíva aspoň 30 % z celkového priemerného počtu zamestnancov.
Ak je úhrada od zamestnancov na dopravu menej ako 60 %, resp. 30 % z výdavkov na dopravu vynaložených zamestnávateľom, nepeňažným príjmom zamestnanca je suma pripadajúca na zamestnanca z rozdielu medzi 30 %, resp. 60 % sumy výdavkov zamestnávateľa na dopravu a úhradou za dopravu od všetkých zamestnancov, ktorí túto dopravu používajú.
